Ako nielen cvičím v Basegym Banská Bystrica

Dvadsať rokov pohybu v podobe tanca, zaznamená v človeku nezmazateľnú potrebu hýbať sa a pravidelne spotiť svoje telo. Po tom čo som prestal aktívne tancovať, musel som nájsť niečo čo moje potreby uspokojí. Chodil som behať, bol som pár krát aj v posilňovni, skúšal som cvičiť doma, ale malo to spoločný faktor – nuda. Toho času ešte moja frajerka Aďa začala cvičiť v novovzniknutom gyme – Basegym. Založili ho naši kamaráti, ktorí sa už istý čas venovali CrossFitu. Po tom čo sa Aďka vrátili asi z troch tréningov s pozitívnymi emóciami som sa rozhodol, že to skúsim aj ja.

Na svojom prvom CrossFitovom tréningu som bol v roku 2013. To ešte Basegym prevádzkovali v priestoroch bývalej ZŠ na Tatranskej ulici v Banskej Bystrici. Trieda prerobená na telocvičňu. Hneď na začiatok sa s nami nepárali. Strčili mi do ruky olympijskú tyč a poď, vzpieraj! Netušil som nič. Dovtedy som videl vzpieranie len v telke, aj to možno dvakrát. Ako inak, nešlo mi to. Ale veril som im. Z každého tréningu som si okrem krásnej svalovky odniesol aj nové vedomosti. Pľúca a nohy na tom boli dobre, ale tie rúčky. Slabé ako čaj. Spomínam si na jeden z mojich tréningov, kedy ešte nechodilo do gymu veľa ľudí a tréning prebiehal aj face to face s trénerom. Tenkrát s Pištom. Workout. Fran. Pre tých čo nevedia o čom je reč. 21 krát sa zdvihneš na hrazde a potom 21 krát spravíš drep so 40kg činkou a keď sa konečne postavíš z drepu tak tú činku ešte zdvihneš nad hlavu (odborne sa to volá Thruster). Si myslíš, že si skončil. Trt. Ešte si to celé zopakuješ 15 krát a potom 9 krát. Bola to pecka a bol som nabudený, preto som po tréningu išiel na plaváreň, kde prebiehala plavecká 24-hodinovka. Dal som si 100m pre zdravie na čas. A potom. Potom som 3 dni nevedel zdvihnúť ruky vyššie ako do úrovne pliec 🙂

Niekedy v tomto čase začalo naše spolužitie s Basegymom naberať aj iný rozmer. Chlapci chceli nafotiť pár záberov z gymu. Netušili čo ich čaká a keď som si doniesol blesky, dáždniky a statív pozerali na mňa trošku vydesene. Dopadlo to dobre, foto sa páčili a použili ich.

Narastala nielen moja forma 🙂 ale aj počet ľudí v gyme a bola potrebná zmena. Veľké sťahovanie prinieslo do Banskej Bystrice rozlohou najväčší gym. Predchádzajúce fotky stratili na aktuálnosti a ja som dostal možnosť nafotiť nový gym.

Tu už nabrali tréningy úplne iné otáčky. Vyčlenili sme sa do skupinky advanced a začali sme mávať špeciálne tréningy. Niekedy trvali aj 2,5h. Bol to ale neskutočný relax a progres v tomto cvičení. Z týždňa na týždeň som cítil posun vpred. Odhodlal som sa absolvovať aj niektoré z CrossFitových súťaží. Výsledky neboli zlé, ale ešte to chcelo trošku potrénovať, aby som mohol vystúpiť na bedňu.

Jedného dňa sa do našej skupinky dostala informácia, že v Čechách sa koná súťaž amatérov. Hoci sme už patrili do skupinky advanced, od profesionálov sme mali poriadne ďaleko. Dali sme dokopy štvorčlenné družstvo a išlo sa. Výborná súťaž sa pre nás skončila dvoma prvými miestami. Konkrétne pre mňa a pre Zuzku. Boli sme neskutočne šťastní. Česi sa s nami po zvyšok večera nerozprávali 🙂 Ukázali sme sebe aj trénerom, že to má nejaký zmysel.

 

Keď niečo robím, robím to naplno a v mojej hlave sa len ťažko nájdu nejaké hranice. Hranice mi ale určilo telo. Problém s ramenom ma prinútil spomaliť. Chcelo to oddych a rehabilitácie, ale chirurgickým zákrokom som sa vyhol. A teraz ako späť? Bolo mi jasné, že sa chcem vrátiť. Oslovil som trénera Iva a ten mi veľmi ochotne nastavil plán, ako dať ramenu opäť silu a vrátiť sa do tréningu. Ďakujem.

Chlapci z gymu organizujú aj niekoľko vlastných súťaží a keďže môj stav nebol súťaženia hodný, pomohol som teraz ja im. Keďže pravidlá a správne prevedenie cvikov ovládam, spravili ma rozhodcom.

Ale častejšie ma zapájajú ako fotografa či kameramana. A to nielen na súťaže, ale aj pre rozvoj webovej stránky, polepu dverí a inú propagáciu gymu. Jedno popoludnie sme fotili propagačné fotky na stránku. Veľká šou. Ľudia sú v týchto priestoroch zvyknutí cvičiť. A teraz sa majú len tváriť že cvičia, pričom na nich mierim veľkým objektívom a oslňujem ich bleskami. Zvládli to a s výsledkom sme boli všetci spokojní.

Doba pokročila a ľuďom už nestačia len statické obrázky. Chcú obrázky rozpohybovať a ukázať viac. Dostal som opäť možnosť. Tento krát ako kameraman. A znova a znova. Zatiaľ sme natočili 3 videá. Prvé hovorí o gyme. Ako vznikol, kto tam trénuje a kto tam chodí. Druhé hovorí o tých, ktorí práve začali a ako sa im to páči. A tretie je už o tých úspešných, ťažko pracujúcich mužoch, ktorí si vždy nájdu čas na cvičenie v gyme.

 

A čo bude ďalej? Neviem. Snáď budeme spolupracovať aj naďalej. Stále cvičím. Pravidelne aj nepravidelne. Mám nové hranice, ktoré mi určuje rodina. Mám syna Filipa a manželku a to je teraz moja priorita. Vždy si nájdem čas, aby som do gymu zašiel a zacvičil si aspoň raz za týždeň. Potrebujem to. Milujem outdoorové športy a každý víkend nejaký robím. Cez týždeň chodím do Basegymu pripraviť svoje telo na víkend. Ešte nikdy som nemal problém pri žiadnom športe, lebo telo je pripravené po fyzickej aj psychickej stránke. Aj Aďka stále cvičí a verím, že chlapci to nevzdajú a svoje miesto v gyme si časom nájde aj Filip. Držme si palce.

Kto dočítal až sem, má možnosť pozrieť si aj pár záberov Basegym komunity.

Pridaj komentár