Skalná vyhliadka

Víkend bol ako stvorený na turistiku v lese. Slnko pripeká ako divé a tak máme v pláne schovať sa pod korunami stromov a schladiť telo o pár stupňov. Nemali sme veľa času na dlhé prechádzky a presuny, predsa len Filipovi musíme udržiavať režim, ale chceli sme zažiť niečo viac, ako len prechádzku lesom. Nedávno sme pri prechádzke na Mútne jazero neďaleko Banskej Bystrice, videli smerovú tabuľu na Skalnú vyhliadku. Toto sme museli ísť pozrieť.

Smerová tabuľa na Skalnú vyhliadku sa nachádza cca 30 metrov po ceste nad reštauráciou na Suchom vrchu. Hneď ako sme odbočili doľava, začali sme hľadať ďalšiu značku.

Tu sme dostali slovenskú previerku turizmu /skupinka pred nami túto skúšku nezvládla – našťastie nás v čas stretli/. Čo sa stalo? Vstúpili sme na akýsi dvor, kde stálo niekoľko áut a na chate nápis: Súkromný pozemok, vstup zakázaný! Značku zakrývalo odstavené auto a cestička vedie priamo cez dvor, popri chate až na lúku za „súkromným pozemkom“. Hľadajte 🙂

Ďalšie značenie je už veľmi pekné, miestami podľa mňa až moc, ale lepšie viac značiek ako žiadna resp. schovaná. Pokračovali sme teda lúkou a zakrátko lesom.

Ako prvá zaujímavosť je hrob. Vyznie to asi trošku morbídne, ale ako som sa dočítal na internete, je to hrob neznámeho vojaka, ktorý bojoval v rámci SNP. Takže je namieste sa na chvíľu zastaviť.

A začína dobrodružstvo. Pred nami sa dvíhajú skaly. Najprv sa dajú obísť. Neskôr na ich vrchol vedú kovové schody. Sú veľmi stabilné a dobre upevnené. Niet sa čoho báť. Pozor len na prechádzky s nosičmi ako mám ja. Na trase sú dve veľmi úzke miesta, cez ktoré s nosičom neprejdete. Ani sa nepýtajte ako som prešiel ja 🙂 Nebojte, bezpečnosť syna bola zabezpečená.

Začalo nás to baviť. Už sme na rebríkoch ako doma, ale toto nie je Slovenský raj. Toto je len malá tréningová, ale veľmi pekná cesta. Sme hore! Vyhliadka je pekná, ale pre mňa bola oveľa zaujímavejšia cesta hore, ako samotný pohľad z hora. Možno sme len neboli v správnom čase.

Cesta dole je jednoduchá. Trošku odskakujú skalky spod nôh, nakoľko terén je neupravený – prírodný. Nič hrozné. Ľahko zvládnuteľné v akejkoľvek obuvi. Beriem späť – žabky neodporúčam 🙂

Ak chcete otestovať či máte strach z výšok, alebo či vaše deti zvládnu chodníky napr. v Slovenskom raji, prípadne len neviete čo v horúci víkend ako my, neváhajte absolvovať túto krátku turistiku. Nám to aj s fotkami zabralo 45 min.

Pridaj komentár