Skialpinizmus po tme

Som v práci a vidím, že vonku už krásne sneží. Rozmýšľam ako, kedy a s kým vypadnúť do hôr. Poobedia ale vo veľkej miere venujem synovi a tak v úvahu pripadá večer až noc (záleží na tom čo už považuješ za noc). Začína analýza. Ako prvé musím mať niekoho, kto do toho so mnou pôjde. Sám po tme v horách, lesoch – až taký tvrďas nie som. Píšem, volám. Väčšinou sa niekto nájde, len niekedy to chce viac, inokedy menej úsilia. Ako druhé musím zistiť či vôbec môžem ísť, lebo okrem syna mám aj manželku, ktorá je matka a matka ak sa pravidelne nesocializuje môže to mať katastrofálne následky. Preto jej pravidelne umožňujem poobedné či večerné výjazdy za športom, kamoškami,… Mám parťáka a Aďa večer nič nemá. Všetko vybavené.

Malý (Selčiansky) diel

Končíme večerné rituály s dieťaťom, balím ruksak a lyže a ideme na to. Všetko je tak isto ako keď idem cez deň až na jednu vec, ktorá nesmie zostať doma – čelovka.

Pohľad zo Selčianskeho diela na Banská Bystricu

V noci vidieť len ten kúsok snehu, kam čelovka dosvieti a tak z dôvodu bezpečnosti, predsa už len som otec, volím svahy kde viem, že ma nestretne cestou dole nejaký konár alebo kameň čo by ma mohol zahubiť. Tento rok sme zatiaľ podnikli niekoľko nočných výstupov s Matúšom, Peťom, Pištom,… na Pánsky diel (Šachtičky) a Malý diel, alebo ako ho volajú domáci – Selčiansky diel.

Nočný jazdci 🙂

Mám rád tieto miesta, lebo z nich veľmi pekne vidieť Banskú Bystricu. Mesto, v ktorom žijem. Navyše ak oblaky odídu do preč, tak sú to miesta, kde je už dostatočne málo svetelného smogu na sledovanie hviezd.

Banská Bystrica pod rúškom noci z Pánskeho diela

Pridaj komentár