Skalná vyhliadka

Víkend bol ako stvorený na turistiku v lese. Slnko pripeká ako divé a tak máme v pláne schovať sa pod korunami stromov a schladiť telo o pár stupňov. Nemali sme veľa času na dlhé prechádzky a presuny, predsa len Filipovi musíme udržiavať režim, ale chceli sme zažiť niečo viac, ako len prechádzku lesom. Nedávno sme pri prechádzke na Mútne jazero neďaleko Banskej Bystrice, videli smerovú tabuľu na Skalnú vyhliadku. Toto sme museli ísť pozrieť.

Smerová tabuľa na Skalnú vyhliadku sa nachádza cca 30 metrov po ceste nad reštauráciou na Suchom vrchu. Hneď ako sme odbočili doľava, začali sme hľadať ďalšiu značku.

Tu sme dostali slovenskú previerku turizmu /skupinka pred nami túto skúšku nezvládla – našťastie nás v čas stretli/. Čo sa stalo? Vstúpili sme na akýsi dvor, kde stálo niekoľko áut a na chate nápis: Súkromný pozemok, vstup zakázaný! Značku zakrývalo odstavené auto a cestička vedie priamo cez dvor, popri chate až na lúku za „súkromným pozemkom“. Hľadajte 🙂

Ďalšie značenie je už veľmi pekné, miestami podľa mňa až moc, ale lepšie viac značiek ako žiadna resp. schovaná. Pokračovali sme teda lúkou a zakrátko lesom.

Ako prvá zaujímavosť je hrob. Vyznie to asi trošku morbídne, ale ako som sa dočítal na internete, je to hrob neznámeho vojaka, ktorý bojoval v rámci SNP. Takže je namieste sa na chvíľu zastaviť.

A začína dobrodružstvo. Pred nami sa dvíhajú skaly. Najprv sa dajú obísť. Neskôr na ich vrchol vedú kovové schody. Sú veľmi stabilné a dobre upevnené. Niet sa čoho báť. Pozor len na prechádzky s nosičmi ako mám ja. Na trase sú dve veľmi úzke miesta, cez ktoré s nosičom neprejdete. Ani sa nepýtajte ako som prešiel ja 🙂 Nebojte, bezpečnosť syna bola zabezpečená.

Začalo nás to baviť. Už sme na rebríkoch ako doma, ale toto nie je Slovenský raj. Toto je len malá tréningová, ale veľmi pekná cesta. Sme hore! Vyhliadka je pekná, ale pre mňa bola oveľa zaujímavejšia cesta hore, ako samotný pohľad z hora. Možno sme len neboli v správnom čase.

Cesta dole je jednoduchá. Trošku odskakujú skalky spod nôh, nakoľko terén je neupravený – prírodný. Nič hrozné. Ľahko zvládnuteľné v akejkoľvek obuvi. Beriem späť – žabky neodporúčam 🙂

Ak chcete otestovať či máte strach z výšok, alebo či vaše deti zvládnu chodníky napr. v Slovenskom raji, prípadne len neviete čo v horúci víkend ako my, neváhajte absolvovať túto krátku turistiku. Nám to aj s fotkami zabralo 45 min.

Peťa a Jano

Battle of Urpín 2017 a Kubo Lupták

Organizátori jednej z najväčších CrossFitových súťaží na Slovensku ma tento rok požiadali, aby som s nimi spolupracoval. Keďže mám vďaka nim ku CrossFitu veľmi blízko dal som sa na to. Prípravy sme začali videom, na základe ktorého majú atléti absolvovať kvalifikáciu a získať tak možnosť zúčastniť sa pretekov. Točili sme ako vždy narýchlo 🙂 Natočené sme mali za hodinku a potom nasledovali hodiny za PC, kde sme kreovali texty a ich časovanie vo video. Však kuknite:

 

Nasledovali prípravy plagátu. Chlapci mi dali voľnú ruku a takto to dopadlo:

Napokon sa rozhodli, že budem ten, kto súťaž zdokumentuje a tak som mal o sobotný program postarané. Krásne slnečné počasie, ktoré už pravidelne praje tejto akcii nesklamalo ani tento rok. Výkony veľké, zážitky trvalé. Vybral som len pár záberov, lebo všetkých fotografií z akcie je viac ako 900 🙂

Stavanie Mája v Selciach

« 1 z 2 »

Folklór ako závislosť

Na Slovensku máme rôzne skupiny, sekty, záujmové združenia, cirkvi, politické strany a máme tu aj niečo, čomu podľa mňa široká verejnosť do istého času nevenovala až takú veľkú pozornosť. Folklórny svet. Dielo našich otcov, starých rodičov a generácií dávno pred nami. Vzniklo a udržiava sa dodnes. Verejnosť o ňom vie, ale hlbšie sa nezaujíma, neskúma, nerieši. Až pokým sa nedostane do bezprostredného kontaktu s ľuďmi, ktorí v tomto svete žijú.

Folklórne slávnosti pod Poľanou (Foto: Tomáš Belko)

Som jeden z nich. Raz som tam vstúpil a od vtedy sa odtiaľ neviem dostať preč. Vstup do tohto sveta mi zariadili moji rodičia a vôbec nevedeli čo páchajú. Nepoznali tento svet. Zdalo sa im to rozumné. Túlam sa týmto svetom už 25 rokov a pred piatimi rokmi som sa rozhodol tento svet opustiť. Myslel som si, že som tak aj urobil. No po pár mesiacoch som zistil, že to možné nie je. Vždy sa nájde niekto, dosť často je to jeden z mojich dobrých kamarátov, kto mi ponúkne dávku a ukáže mi, že ešte stále moja závislosť trvá. Že neujdem. Neschovám sa. A hoci ma to často stojí čas, peniaze, či chvíle s rodinou prijímam pozvania, návrhy či výzvy. Byť závislý na folklóre je ako každá iná závislosť. Nedokážem povedať nie, aj keď dopredu tuším čo to bude odnášať. A tak sa už päť rokov vždy niekde objavím v kroji, na javisku, na festivale, ba dokonca naposledy aj v televízii.

FS Urpín, Kalotaszeg (Foto: Jana Piarová)

Snažil som sa urobiť všetko preto, aby som eliminoval vplyv folklóru na môj život. Začal som cvičiť s novou komunitou, začal som viac chodiť do prírody, založil som si rodinu, mám dieťa. To všetko ma malo od neho odpútať. A čo sa stalo? Pri cvičení si púšťam folklórnu hudbu, pri prechádzkach prírodou si popiskujem folklórne piesne, s tehotnou manželkou sme absolvovali folklórny festival v Číne a môjmu synovi takmer každý večer pri kúpaní spievam piesne, ktoré mi folklórny svet vryl do pamäte.

S Aďkou a FS Očovan v Shanhaii, Čína

Mám pocit, že v poslednom období verejnosť vníma folklór trošku inak. Jeho prvky sa začali objavovať v oblečení, bižutérii či v šperkoch. Nedávno sme s ním zaplavili Facebook a naposledy ožilo Slovensko pri televíznych obrazovkách pozeraním súťaže Zem spieva. Neobišla ma ani jedna z týchto udalostí. Aktívne som absolvoval folklórnu výzvu a zverejnil počas 7 dní 7 folklórnych fotiek. Prijal som ponuku účinkovať v show Zem spieva od súboru, v ktorom som prežil dlhé roky a našiel tam životnú lásku. Títo ľudia mi dali dôveru a pustili ma na javisko spolu s nimi po piatich rokoch a to rovno do finále súťaže. Minulý rok sa rozhodol môj výborný kamarát, že zo mňa spraví sólistu. V programe, ktorý bol súčasťou osláv, videli ho už tisícky ľudí a je zlomovým bodom fungovania tohto telesa. Vedúci týchto súborov sú podľa mňa šialenci.

FS Očovan, V Očovej doma (Foto: Peter Azor)

Zdá sa Vám, že sa sťažujem? Opak je pravdou priatelia. Ďakujem rodičom, že sa rozhodli vpustiť moje telo a dušu do folklórneho sveta. Sú to múdri ľudia. Ďakujem manželke, že rozumie prečo to robím, čo to pre mňa znamená, že to prežíva so mnou a stará sa mi o kroje 🙂 Ďakujem kamarátom, ktorí mi nedovolia ujsť, schovať sa a vložili do mňa svoju dôveru. Aj keď si stále myslím, že sú šialenci. Ešte aj meniny máte obaja v jeden deň 😉

FS Urpín s tancom Svadobný voz z Hriňovej v súťaži Zem spieva (Foto: Eva Štenclová)

Nech žije folklór, nech je štátom podporovaný a ľuďmi milovaný.

PS: Pre tých čo sledujú moje príspevky a pýtajú sa, prečo som zaradil tento článok do kategórie šport – Odtancovať hodinové vystúpenie sa často rovná výkonu profesionálneho športovca s jedným rozdielom….tanečník sa musí celý čas usmievať. A že je to podobné potvrdil aj môj kamarát v komentári na Facebooku k vyššej fotke zo súťaže Zem spieva:

Ako nielen cvičím v Basegym Banská Bystrica

Dvadsať rokov pohybu v podobe tanca, zaznamená v človeku nezmazateľnú potrebu hýbať sa a pravidelne spotiť svoje telo. Po tom čo som prestal aktívne tancovať, musel som nájsť niečo čo moje potreby uspokojí. Chodil som behať, bol som pár krát aj v posilňovni, skúšal som cvičiť doma, ale malo to spoločný faktor – nuda. Toho času ešte moja frajerka Aďa začala cvičiť v novovzniknutom gyme – Basegym. Založili ho naši kamaráti, ktorí sa už istý čas venovali CrossFitu. Po tom čo sa Aďka vrátili asi z troch tréningov s pozitívnymi emóciami som sa rozhodol, že to skúsim aj ja.

Na svojom prvom CrossFitovom tréningu som bol v roku 2013. To ešte Basegym prevádzkovali v priestoroch bývalej ZŠ na Tatranskej ulici v Banskej Bystrici. Trieda prerobená na telocvičňu. Hneď na začiatok sa s nami nepárali. Strčili mi do ruky olympijskú tyč a poď, vzpieraj! Netušil som nič. Dovtedy som videl vzpieranie len v telke, aj to možno dvakrát. Ako inak, nešlo mi to. Ale veril som im. Z každého tréningu som si okrem krásnej svalovky odniesol aj nové vedomosti. Pľúca a nohy na tom boli dobre, ale tie rúčky. Slabé ako čaj. Spomínam si na jeden z mojich tréningov, kedy ešte nechodilo do gymu veľa ľudí a tréning prebiehal aj face to face s trénerom. Tenkrát s Pištom. Workout. Fran. Pre tých čo nevedia o čom je reč. 21 krát sa zdvihneš na hrazde a potom 21 krát spravíš drep so 40kg činkou a keď sa konečne postavíš z drepu tak tú činku ešte zdvihneš nad hlavu (odborne sa to volá Thruster). Si myslíš, že si skončil. Trt. Ešte si to celé zopakuješ 15 krát a potom 9 krát. Bola to pecka a bol som nabudený, preto som po tréningu išiel na plaváreň, kde prebiehala plavecká 24-hodinovka. Dal som si 100m pre zdravie na čas. A potom. Potom som 3 dni nevedel zdvihnúť ruky vyššie ako do úrovne pliec 🙂

Niekedy v tomto čase začalo naše spolužitie s Basegymom naberať aj iný rozmer. Chlapci chceli nafotiť pár záberov z gymu. Netušili čo ich čaká a keď som si doniesol blesky, dáždniky a statív pozerali na mňa trošku vydesene. Dopadlo to dobre, foto sa páčili a použili ich.

Narastala nielen moja forma 🙂 ale aj počet ľudí v gyme a bola potrebná zmena. Veľké sťahovanie prinieslo do Banskej Bystrice rozlohou najväčší gym. Predchádzajúce fotky stratili na aktuálnosti a ja som dostal možnosť nafotiť nový gym.

Tu už nabrali tréningy úplne iné otáčky. Vyčlenili sme sa do skupinky advanced a začali sme mávať špeciálne tréningy. Niekedy trvali aj 2,5h. Bol to ale neskutočný relax a progres v tomto cvičení. Z týždňa na týždeň som cítil posun vpred. Odhodlal som sa absolvovať aj niektoré z CrossFitových súťaží. Výsledky neboli zlé, ale ešte to chcelo trošku potrénovať, aby som mohol vystúpiť na bedňu.

Jedného dňa sa do našej skupinky dostala informácia, že v Čechách sa koná súťaž amatérov. Hoci sme už patrili do skupinky advanced, od profesionálov sme mali poriadne ďaleko. Dali sme dokopy štvorčlenné družstvo a išlo sa. Výborná súťaž sa pre nás skončila dvoma prvými miestami. Konkrétne pre mňa a pre Zuzku. Boli sme neskutočne šťastní. Česi sa s nami po zvyšok večera nerozprávali 🙂 Ukázali sme sebe aj trénerom, že to má nejaký zmysel.

 

Keď niečo robím, robím to naplno a v mojej hlave sa len ťažko nájdu nejaké hranice. Hranice mi ale určilo telo. Problém s ramenom ma prinútil spomaliť. Chcelo to oddych a rehabilitácie, ale chirurgickým zákrokom som sa vyhol. A teraz ako späť? Bolo mi jasné, že sa chcem vrátiť. Oslovil som trénera Iva a ten mi veľmi ochotne nastavil plán, ako dať ramenu opäť silu a vrátiť sa do tréningu. Ďakujem.

Chlapci z gymu organizujú aj niekoľko vlastných súťaží a keďže môj stav nebol súťaženia hodný, pomohol som teraz ja im. Keďže pravidlá a správne prevedenie cvikov ovládam, spravili ma rozhodcom.

Ale častejšie ma zapájajú ako fotografa či kameramana. A to nielen na súťaže, ale aj pre rozvoj webovej stránky, polepu dverí a inú propagáciu gymu. Jedno popoludnie sme fotili propagačné fotky na stránku. Veľká šou. Ľudia sú v týchto priestoroch zvyknutí cvičiť. A teraz sa majú len tváriť že cvičia, pričom na nich mierim veľkým objektívom a oslňujem ich bleskami. Zvládli to a s výsledkom sme boli všetci spokojní.

Doba pokročila a ľuďom už nestačia len statické obrázky. Chcú obrázky rozpohybovať a ukázať viac. Dostal som opäť možnosť. Tento krát ako kameraman. A znova a znova. Zatiaľ sme natočili 3 videá. Prvé hovorí o gyme. Ako vznikol, kto tam trénuje a kto tam chodí. Druhé hovorí o tých, ktorí práve začali a ako sa im to páči. A tretie je už o tých úspešných, ťažko pracujúcich mužoch, ktorí si vždy nájdu čas na cvičenie v gyme.

 

A čo bude ďalej? Neviem. Snáď budeme spolupracovať aj naďalej. Stále cvičím. Pravidelne aj nepravidelne. Mám nové hranice, ktoré mi určuje rodina. Mám syna Filipa a manželku a to je teraz moja priorita. Vždy si nájdem čas, aby som do gymu zašiel a zacvičil si aspoň raz za týždeň. Potrebujem to. Milujem outdoorové športy a každý víkend nejaký robím. Cez týždeň chodím do Basegymu pripraviť svoje telo na víkend. Ešte nikdy som nemal problém pri žiadnom športe, lebo telo je pripravené po fyzickej aj psychickej stránke. Aj Aďka stále cvičí a verím, že chlapci to nevzdajú a svoje miesto v gyme si časom nájde aj Filip. Držme si palce.

Kto dočítal až sem, má možnosť pozrieť si aj pár záberov Basegym komunity.

Na Chopok po novom

Minulý rok som Chopok absolvoval niekoľko krát, keďže skialpinizmus sa dalo vykonávať len na umelom snehu. Prírodný sneh skoro nebol, alebo len žalostne málo. Preto som chodil do lyžiarskych stredísk ako je aj Jasná a šlapal po zjazdovke. Nebol som z toho nadšený ani ja, ani prevádzkovatelia strediska, keďže riziko úrazu je vysoké. Tento rok som sa dočítal, že na Chopku zakázali pohyb skialpinistov po zjazdovkách (samozrejme len smerom hore…smerom dole sme si už všetci rovní) a urobili špeciálne značenú trasu. Idem to teda otestovať.

Na stránke lyžiarskeho strediska Jasná som našiel mapku trasy. Keďže ja som prevažne mobilobrowser, mapku nebolo možné priblížiť a tak som zistiť aspoň to, kde je štart. Zatiaľ som vždy štartoval zo Srdiečka, ale teraz idem na parkovisko Krupová. Pre istotu som sa zastavil v info centre a spýtal sa kde presne je začiatok trasy, aby som nechaosil. Vstup je rovno oproti nástupu na sedačku. Rovno do lesa. Traverzami kopírujem zjazdovku ZADNÉ DEREŠE až sa po chvíli na ňu musím napojiť.

Je to našťastie na rovinke a tak rýchlosť ani pohyb lyžiarov oproti nie je nijako môj život ohrozujúce. Odbáčam doľava a tu sa začína stúpanie zvyšovať. V najhoršom úseku si pre nás pripravili pekné traverzy, upravené ratrákom. Škoda len, že je to zároveň aj zjazdovka, kadiaľ chodia prevažne slabší lyžiari. Stretnúť takéhoto pluhára v zákrute je celkom sranda. Hlavne ak má na sebe rifle a smrť v očiach. Už očakávam len južanský prízvuk a zrážku. Našťastie sa tak nestalo. Pri výstupoch vždy hľadám miesta s pekným výhľadom, kde na chvíľu zastanem, posedím, ale len tak dlho, aby som nechytil vlka 🙂

Dobehla ma skupinka troch junákov, ku ktorým som sa pripojil. Išli však inam ako som ja chcel, čo som zistil, až keď sme vyšli na DEREŠE a smerom na Chopok boli predo mnou skaly.

Vtedy je dobré zobrať nohy na plecia (v mojom prípade lyže na ruksak) a trošku sa vrátiť späť.

Vrátil som sa pár metrov pešo a pokračoval som traverzom až na Chopok do Rotundy. To len preto, že je tam celkom dosť miesta na prezlečenie. Na čaj som už išiel do Kamennej chaty. Sorry čaj stál 2€. Viac to nekomentujem.

Cesta dole výborná, v polke trate som stretol oca so synom, ktorý nemal zábrany pred ničím a v závere som urobil aj dobrý skutok. Kukni video!

Spokojný idem domov k synovi, aby mohla ísť manželka na Yogu.

Skialpinizmus po tme

Som v práci a vidím, že vonku už krásne sneží. Rozmýšľam ako, kedy a s kým vypadnúť do hôr. Poobedia ale vo veľkej miere venujem synovi a tak v úvahu pripadá večer až noc (záleží na tom čo už považuješ za noc). Začína analýza. Ako prvé musím mať niekoho, kto do toho so mnou pôjde. Sám po tme v horách, lesoch – až taký tvrďas nie som. Píšem, volám. Väčšinou sa niekto nájde, len niekedy to chce viac, inokedy menej úsilia. Ako druhé musím zistiť či vôbec môžem ísť, lebo okrem syna mám aj manželku, ktorá je matka a matka ak sa pravidelne nesocializuje môže to mať katastrofálne následky. Preto jej pravidelne umožňujem poobedné či večerné výjazdy za športom, kamoškami,… Mám parťáka a Aďa večer nič nemá. Všetko vybavené.

Malý (Selčiansky) diel

Končíme večerné rituály s dieťaťom, balím ruksak a lyže a ideme na to. Všetko je tak isto ako keď idem cez deň až na jednu vec, ktorá nesmie zostať doma – čelovka.

Pohľad zo Selčianskeho diela na Banská Bystricu

V noci vidieť len ten kúsok snehu, kam čelovka dosvieti a tak z dôvodu bezpečnosti, predsa už len som otec, volím svahy kde viem, že ma nestretne cestou dole nejaký konár alebo kameň čo by ma mohol zahubiť. Tento rok sme zatiaľ podnikli niekoľko nočných výstupov s Matúšom, Peťom, Pištom,… na Pánsky diel (Šachtičky) a Malý diel, alebo ako ho volajú domáci – Selčiansky diel.

Nočný jazdci 🙂

Mám rád tieto miesta, lebo z nich veľmi pekne vidieť Banskú Bystricu. Mesto, v ktorom žijem. Navyše ak oblaky odídu do preč, tak sú to miesta, kde je už dostatočne málo svetelného smogu na sledovanie hviezd.

Banská Bystrica pod rúškom noci z Pánskeho diela

Supermesiac

Celý večer bol nejaký rýchly a tak skončilo aj naše fotenie super mesiaca. Píše mi kamarát Rudy – Nejdeš fotiť mesiac? Ja som na tým aj rozmýšľal, ale nechcelo sa mi ísť samému von, keď bolo -3°C. Už sme ale boli dvaja, tak som išiel. Hneď ako sme prišli na miesto fotenia – na lúku nad EuropaShopingCentrum v Banskej Bystrici som zistil, že mesiac je už veľmi vysoko na to, aby ho bolo možné zakomponovať k ikonám mesta. Cvakol som ho teda napriamo.

Technické údaje: Canon 60D, Canon L – 70-200mm, F/7.1, 1/80s, 200mm, ISO 100

Nechcelo sa mi ísť domov, keď už som sa vytiahol do zimy, tak som navrhol ísť odfotiť fotku, ktorú už dlhšie nosím vo svojej hlave. Pobrali sme sa teda na Hušták a čakali na trolejbus. Nie preto, že by sme sa potrebovali niekam zviesť, boli sme autom, ale preto, že táto fotka sa volá „Ušiel mi trolejbus“.

img_3405

Technické údaje: Canon 60D, Canon L – 17-40mm, F/13, 10s, 21mm, ISO 100

Záver cyklistickej sezóny 2016

Teploty začínajú klesať a listy na stromoch sú už takmer všetky žlté či červené. Áno jeseň je v plnom prúde. Je čas ukončiť cyklistickú sezónu. Tento rok som ešte nemal možnosť ísť moju obľúbenú trasu a tak bol výber jasný. Burcoval som celé cyklistické okolie, ale zranenia, rodičovské povinnosti, či iné záujmy umožnili účasť len trom z nás. Prvé stretnutie máme na železničnej stanici v Banskej Bystrici s Jozefom. Vyrážame smer Senica, čo je okrajová časť Banskej Bystrice. Tu sa stretávame s Matúšom a už sme všetci. Je ráno 9:00, teplota kolíše okolo 10°C.

DCIM100GOPROG0014019.

Cieľ našej trasy sú Donovaly. Máme v pláne cca 52km okruh. Prechádzame cez Selce, kde stretávame veriacich vracajúcich sa s kostola. Pokračujeme cez obec Priechod a stále po hlavnej ceste až na koniec obce Baláže. Nad futbalovým ihriskom začína lesná cesta, ktorá je zároveň turistickým aj cyklo chodníkom. Po asfalte sa išlo fajn aj keď stúpanie zo Seliec do Priechoda nám ukázalo, že ešte nie sme celkom prebudení. Teraz šliapeme do pedálov lesom. Vzduch je krásne čistý. Profil je neustále stúpavý. Kolegovia ma niekoľkokrát upozornili, že nie sme na pretekoch a mám sa držať vzadu, lebo mojim tempom nepôjdeme.

Od smerovej tabule na Balážoch je to 5km na Kalište. Je to náš prvý oddychový bod. Mierne sa odkláňame od trasy aby sme pozreli pozostatky domov a pohostili sa ovocím z miestnych stromov. Mám novinku do príslušenstva GoPro. Volá sa Birdie a dokáže na pár sekúnd udržať kameru vo vzduchu a urobiť tak záber z vtáčej perspektívy. Celkom slušne sme sa s tým prebavili.

DCIM100GOPROG0024137.

Vraciame sa späť na trasu. Na Donovaly je to ešte kus cesty, zväčša hore kopcom. Nevadí, vedeli sme, že to nebude jednoduchý deň. Nie je kam zablúdiť, len sa treba stále ťahať po vyznačenej ceste. Prichádzame na Donovaly – časť Polianky. Chvíľu sme sa rozhodovali, či ideme zbehnúť dole do dediny, lebo sme vedeli, že ten kopec budeme musieť opäť vyšliapať. Chuť piva bola silnejšia tak už sedíme v kolibe Goral.

DCIM100GOPROG0044212.

Jedno nealko na doplnenie tekutín a už frčíme na Buly. Majú tu výborný asfalt a málo áut, takže zjazd sme si skutočne užili. Hneď za Bulami je krátky úsek, ktorý je v tomto smere na biku nezdolateľný. Jedná sa o strmý zalesnený kopec. Zosadáme a tlačíme. Smerujeme na Šachtičky. Táto časť trasy nie je náročná. Profil je kolísavý. Prechádza lúkami aj lesom. Matúš však chytil druhý dych, prebral velenie a máme tak trochu pretekárske tempo. Kto túto trasu pozná vie, že sú tu aj úseky náročné, kamenisté a strmé. Tieto úseky boli pre nás nezdolateľné a tak sme asi 3-krát museli ísť zo sedla dole. Ďalší dôležitý bod trasy je tu. Šachtičky. Je čas obedovať a tak objednávame halušky. Aké boli sa dozviete na záver článku.

DCIM100GOPROGOPR4299.

Vedel som, že v tomto mieste už budeme mať v nohách poriadne navarené a tak bol môj plán ísť už len dole kopcom. Nie však miestnou komunikáciou, ale lesnou cestou do Selčianskej doliny. Matúš mal však ešte tento rok resty v absolvovaní trasy okolo Panského diela. Neviem či si to viete predstaviť, ale pôvodne plánovaný klesajúci záver sa v tomto okamihu zmenil na prudko stúpajúci. Ideme bočnou zjazdovkou lyžiarskeho strediska Šachtičky smerom na Pánsky diel. Už som túto trasu raz s Matúšom absolvoval, takže ma nezaskočila, ale vytrápila.

DCIM100GOPROG0064331.

Prichádzame k stromu v strede Pánskeho diela, ktorý je zreteľne vidieť z Banskej Bystrice. Čo myslíte, kam sme išli ďalej? Áno strmhlav dole zjazdovkou. Kotúčové brzdy chytajú ružovú farbu. Vchádzame do hory a tento krát už len turistickým chodníkom zjazdujeme do Sásovskej doliny. Niektoré úseky sú fakt divoké a bike sa ma chce striasť ako divoký kôň. Ustál som. Matúš miluje zjazdy a tak drel prvý. Asi 100m pred koncom náročného úseku ho stretávam s defektom na oboch kolesách. Paráda. Našťastie Jozef a Matúš majú rovnakú veľkosť kolies a obaja majú náhradné duše. Mal som ešte v pláne poobedné aktivity a tak som musel chlapcov nechať v lese a pokračovať domov sám. Netušil som, že odloženie bicykla bude najťažšia časť výletu. Halušky nezapasovali a pýtali sa von. A to hneď 3x za sebou. Nevadí aj to sa stáva.

Cyklistika na tento rok ukončená. Idem sa venovať tancu s FS Očovan a čakať na prvý sneh. Ďalší športový článok už bude pravdepodobne z nejakého skialpinistického výletu.

kuboluptak_bb_kalistie_donovaly_sachticky_panskydiel_mapa Viac podrobností o trase TU.

Svadba – Betka a René

kuboluptak_betkarene_01 kuboluptak_betkarene_02 kuboluptak_betkarene_03 kuboluptak_betkarene_05 kuboluptak_betkarene_06 kuboluptak_betkarene_07 kuboluptak_betkarene_08 kuboluptak_betkarene_09 kuboluptak_betkarene_10 kuboluptak_betkarene_11

Na bicykli k Mútnemu jazeru

Mútnom jazere som už viac krát počul, ale nikdy som ho nevidel. Preto pri plánovaní jesenných cyklotrás som hľadal zaujímavú cestičku ako sa k nemu dostať. Podľa mapy k jazeru vedie viacero cestičiek. Moje trasy musia vždy spĺňať istý stupeň náročnosti, inak by to bola nuda. Preto som zvolil takúto trasu. S Matúšom sme sa stretli na začiatku Laskomerskej doliny. Po vystúpaní k nemocnici sme pokračovali lesnou cestou až k Podlavickému družstvu, tam sme sa napojili na miestnu komunikáciu. Keďže sme chceli čo najmenej jazdiť po ceste zvolili sme, ako Matúš povedal, „turbo tempo“ smer Tajov.

DCIM100GOPROG0012173.

DCIM100GOPROG0042240.

Zatiaľ lahodná cesta sa po odbočke za Penziónom Slnečnica začala krásne dvíhať. Zvoľnili sme tempo a stúpame po ceste až k Chate nad Tajovom. Odbočka doprava a začína náročný úsek v zime bežkárskej trate, v lete makadamovej cesty v slušnom kopci. Našťastie je to len niekoľko metrov. Smerujeme na Králiky cez Tichú. Z lesa vychádzame pri lyžiarskom stredisku Králiky a zbesilozjazdujeme do dediny. Modrá turistická značka vedie na Mútne jazero. Ideme po nej a po čase zisťujeme, prečo je turistická a nie cyklistická. Strmé, ale krátke kopce plné kameňov sú len ťažko prejazdné. Jeden sme nedali a museli sme potlačiť. Po chvíli sa ale cesta upokojuje a mení na príjemnú lesnú cestičku. Išli sme po daždi, takže obchádzanie mlák bolo štandardom po celej trase.

DCIM100GOPROG0072388.
DCIM100GOPROGOPR2422.

Cestička nás vyviedla z lesa na lúky, z ktorých už pod nami vidíme Mútne jazero. Žiaľ vidíme aj strmé stúpanie, ktoré od neho vedie na Suchý vrch. Mútne jazero je podľa mňa pekné miesto blízko Banskej Bystrice. Mal som z neho príjemný pocit. Začíname stúpať. Ide to ťažko, blatovo, kamenisto, ale ide. Pred najväčším stúpaním objavujeme odbočku na zvážnicu, ktorá obchádza stúpanie a nachádzame v nej vykúpenie. Veľká radosť. Prichádzame na Suchý vrch, kde nás zastihli posledné lúče slnka. Noc a hlad je nám v pätách a tak už nerozmýšľame nad ničím a asfaltovou cestou frčíme čo to dá dole zo Suchého vrchu do Radvane. Z domu do domu mi tachometer ukazuje 32km. Vrelo odporúčam skúsenejším cyklistom.

DCIM100GOPROGOPR2472.

kuboluptak_mutnejazero_mapa

Podrobné informácie a mapa v GPX: TU

Svadba – Maťa a Šimon

kuboluptak_matasimon_01 kuboluptak_matasimon_02 kuboluptak_matasimon_03 kuboluptak_matasimon_05 kuboluptak_matasimon_06

Svadba – Stanka a Maťo

kuboluptak_stankamato_01 kuboluptak_stankamato_02 kuboluptak_stankamato_03 kuboluptak_stankamato_05 kuboluptak_stankamato_06 kuboluptak_stankamato_07 kuboluptak_stankamato_08 kuboluptak_stankamato_09

Svadba – Vanda a Miro

kuboluptak_vandamiro_02 kuboluptak_vandamiro_03 kuboluptak_vandamiro_04 kuboluptak_vandamiro_05 obal_dvd

Recenzia fotoknihy

Nedávno som od spoločnosti SaalDigital CZ dostal možnosť vytvoriť fotoknihu zadarmo. Veľký krok. Softvér, ktorý je možné stiahnuť z ich stránky, ponúka veľa možností a variácií na vytvorenie fotoknihy podľa vlastných predstáv. Je jednoduchý na ovládanie. Veľmi ma prekvapila a potešila možnosť zvoliť si typ papiera – lesklý alebo matný. Keďže som predtým vytváral viacero fotokníh a všetky boli len na matnom papieri rozhodol som sa pre lesklý papier. Kniha v takomto vyhotovení pôsobí, ako keby bola priamo vytvorená z klasických lesklých fotografií. Veľmi zaujímavé. Najviac ma u tejto spoločnosti zaujala rýchlosť. V nedeľu som odoslal podklady a v piatok som mal knihu v rukách. Výborná práca. Vrelo odporúčam a moju knihu rád ukážem osobne.

kuboluptak_fotokniha_1

kuboluptak_fotokniha_2

Svadba – Saška a Miro

kuboluptak_saskamiro_01 kuboluptak_saskamiro_02 kuboluptak_saskamiro_03 kuboluptak_saskamiro_04 kuboluptak_saskamiro_05 kuboluptak_saskamiro_07

Svadba – Lenka a Ivo

kuboluptak_lenkaivo_01 kuboluptak_lenkaivo_02 kuboluptak_lenkaivo_03 kuboluptak_lenkaivo_04 kuboluptak_lenkaivo_05 kuboluptak_lenkaivo_06 kuboluptak_lenkaivo_08 kuboluptak_lenkaivo_09

Východ slnka na Šachtičkách

Môj brat je tak trošku blázon ako ja a tak nebol veľký problém nahovoriť ho na nočný skialpinistický výstup na Šachtičky. Cieľom bolo fotografovať východ slnka. Preto bol potrebný zraz o 4:00h a 4:15h sme vyrážali z údolnej stanice lyžiarskeho strediska Šachtičky.

DCIM100GOPROG0078241.

Cesta hore nám trvala približne 30 minút. Veľmi sme sa nezdržiavali, lebo „ráno“ sa blížilo. Rožložili sme statív, GoPro nastavili na časozberné video a už sme si len užívali prírodné divadlo.

img-6

img-9

img-11

Všetko zbaliť a užiť si rannú lyžovačku na svahu, ktorý sme mali len a len pre seba.

DCIM100GOPROG0088269.